KRAČÚNOVCE

Kostol sv.Mikuláša – 14.-15.st. (Číslo ÚZPF 203/1)

Barokovo-klasicistický kostol z 18. storočia, ktorý má staré gotické jadro zo začiatku 15. storočia. Opravený bol v roku 1901 v klasicistickom štýle. Z gotického obdobia sa zachovala veža, ktorá prešla niekoľkými úpravami, má neskororenesančný (1615 – 1620) kamenný portál s rozoklaným trojhranným frontónom, so štylizovanými rozetami a záverečnou mušľou. Pravdepodobne z gotickej stavby pochádza aj jadro obdvodového muriva, ku ktorému boli v 18. storočí postavené silné barokové nástenné piliere interiéru a na nich dosadá pruská klenba s pásmi. Fasáda je upravená klasicisticky s liezénovým rámom a terčíkovou podstrešnou rímsou na veži.  Kostol je jednoloďový a má hlavný oltár z konca 19. storočia.  Vnútorné zariadenie kostola je z čias opravy kostola. Zo starého zariadenia pochádza bočný oltár z druhej polovice 18. storočia s rokokovým tabernákulom a neskorobarokovou Kalváriou. V sakristii sa nachádza plastika sv. Jana Nepomuckého, ktorá je zo 17. storočia. Z konca 18. storočia pochádza drevená krstiteľnica. Maľby kostola pochádzajú z roku 1962. Vo svätyni je obraz Korunovania Panny Márie. Zvyšná časť klenby je vyplnená barokovými ornamentmi. V kostole sa nachádza päť vitrážových okien z roku 1988, ktoré zobrazujú svätých

Kúria – 18./19.st. (Číslo ÚZPF 4432/1)

Klasicistická kúria z polovice 19. storočia s neskoršími úpravami a prístavbami, ktorá bola postavená na starších základoch. Dispozične opakuje pôdorys kúrií s ústrednou chodbou, na ktorú sú napojené ostatné miestnosti, vo výstavbe je však prispôsobená miestnej ľudovej architektúre. Na oboch stranách hlavného traktu má silne vystupujúce rizality, skôr ide o štvorcové nárožné veže, ktoré sú zdobené nárožnou rustikou.  Jednopodlažná hlavná časť budovy mala mierne vystupujúci otvorený rizalit, ktorého štít stál na drevených stĺpoch. Okná v tejto časti zdobili nadokenné reliéfy štylizovaných esovitých rozvilín a mušlí. K západnej strane budovy bol pristavaný čeľadník v účelovom riešení, čím sa zmenil pôdorys stavby, ktorý mal tvar písmena U. Staršie miestnosti v severnom trakte budovy sú zaklenuté pruskými klenbami.

ŽELEZNÍK

Rímskokatolícky kostol je zasvätený Božiemu milosrdenstvu a je to novostavba z roku 2007. V kostole sa tiež nachádza relikvia sv. Faustýny Kowalskej.

Zvonica

LÚČKA

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie (novostavba) a v ňom je umiestnená aj baroková socha Nanebovzatia Panny Márie – patrónky obce, ktorá pochádza z prelomu 17. -teho a 18. -teho storočia.

v obci Lúčka taktiež pomník neznámemu maďarskému vojakovi z 2. svetovej vojny

BREZOV

Kostol Povýšenia sv.Kríža – 1652 (Číslo ÚZPF 167/1)

Postavený bol v roku 1652, v roku 1666 sa dostal do rúk protestantskej cirkvi a v roku 1763 ho opäť získala katolícka cirkev.

V obci sa taktiež nachádza Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a významné miesto s názvom „Tri studničky“ , pri ktorých sa v minulosti zjavila Panna Mária. Dostalo pomenovanie podľa troch prameňov vyvierajúcich v lesoch v katastri Brezova.

LASCOV

Rímsko-katolícky kostol Krista Kráľa

MARHAŇ

Marhaňsko-kučínsky mohylník – 2300-1900pnl. (Číslo ÚZPF 1846/1)

Kaštieľ a park – 30.roky 19.st. – (Číslo ÚZPF 222/1)

Kaštieľ je dvojpodlažná bloková stavba, na hlavnej fasáde s predstavaným balkónom na kamenných stĺpoch. Pouličná fasáda je prízemná, má päťosový, tympanónom zakončený rizalit, situovaný do strednej osi stavby. Kordónová rímsa delí hlavnú fasádu na prízemnú a poschodovú časť. Na poschodí je fasáda členená pilastrami s nadstavcovou hlavicou a trojhranným frontónom, situovaným do stredu budovy. Okná majú segmentové frontóny. Do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok bol zapísaný 07.03.1963.

Marhaň Krypta rod.Dessewffy – (Číslo ÚZPF 4147/1)

Dlhé obdobie bola majiteľom obce rod. Dessewffyovcov. V r. 1734 sa oženil Andrej Dessewffy a ako veno dostal aj marhaňské panstvo. Dal postaviť kaštieľ, ktorý tu dodnes stojí. Z tejto rodiny je snáď najznámejší Aristid Dessewffy – syn Gašpara, ktorý bol v r. 1848 honvédskym generálom, ale bol vojenským súdom odsúdený a 6.9.1849 popravený v Arabe. Jeho telesné pozostatky boli dovezené do tunajšej hrobky.

Fijaš Kostol

Unifikovaný názov PO: kostol

Bližšie určenie; zaužívaný názov: gr.k.sv.Michala

Kobylnice Kostol

Bližšie určenie; zaužívaný názov: gr.k.sv.Michala

Matovce Kostol

Bližšie určenie; zaužívaný názov: gr.k.Narodenia P.M.

Okrúhle Kostol

 Bližšie určenie; zaužívaný názov: gr.k.sv.Kozmu a Damiána

Radoma Kostol

Bližšie určenie; zaužívaný názov: r.k.P.M.Ružencovej

Giraltovce – barokovo –klasicistický kaštieľ

Barokovo-klasicistický kaštieľ z polovice 18. storočia. Pôvodne bloková stavba na zvýšenom prízemí s osovým rytmom 4-3-2 na hlavnom priečelí, ktoré má asymetricky situovaný trojosový rizalit s predstavaným voľným dvojramenným schodišťom. Rizalit zakončuje veľký trojhranný štít, ktorý spočíva na štyroch pilastroch. Okná majú úzke segmentové frontóny a len na vstupnom portáli rizalitu je dvojitý okrídlený frontón spojený veľkým klenákom. V miestnostiach sú valené klenby s lunetami, pruské a zrkadlové klenby. Strecha je manzardová.

 

Unifikovaný názov PO: kaštieľ Želmanovce

Bližšie určenie; zaužívaný názov: Kaštieľ rodiny Bano

Klasicistický kaštieľ bol postavený okolo roku 1820. Je to prízemná bloková stavba s predstavaným stĺpovým portikom na hlavnej fasáde. Portikus je tvorený štvoricou dórskych kanelovaných stĺpov a je ukončený trojuholníkovým tympanónom so štylizovaným zuborezom a kamenným reliéfom rodinného erbu.

Fasády sú členené priebežnou horizontálnou rímsou vo výške nadpražia okien. Nad oknami sú polkruhové prehĺbené plochy orámované polkruhovými frontónmi. Na streche sa zachovali pôvodné klampiarské prvky – vetrací vikier z plechu a vežička na ukončení hrebeňa. Miestnosti sú plochostropé, v severnej časti kryté valenými klenbami s lunetovými výsečami. Východne od kaštieľa je dvojpodlažná sýpka.

Súčasťou kaštieľa je historický park, z ktorého sa zachovala časť lipovej aleje a niekoľko pôvodných drevín. Unikátnou časťou parku je kompaktná porastová hmota (lesný celok) v okrajovej časti, ktorá tvorila pohľadový uzáver pri výhľadoch z parku a zároveň tvorila plynulý prechod medzi upravovanou a prirodzene rastúcou zeleňou. V tomto parku sa nachádzala dnes už neexistujúca budova koniarne.

Oproti vstupu do kaštieľa je za cestou dom správcu panstva a hospodárske zázemie sídla. Táto stavba plnila hospodársku aj obytnú funkciu. Dom má tri obytné miestnosti a kuchyňu. Jedna z miestností slúžila na ubytovávanie sezónnych robotníkov. Vo všetkých miestnostiach sú trámové stropy a kachľové pece. Hospodársku časť domu tvorili maštale a priestor pre koče.

 

Želmanovce

Unifikovaný názov PO: dom služobníctva

Bližšie určenie; zaužívaný názov: kameň,valky; byt správcu panstva

 

Želmanovce

Unifikovaný názov PO: stavba hospodárska

Bližšie určenie; zaužívaný názov: kamenná

 

Park Želmanovce

 

Kuková

Unifikovaný názov PO: kostol

Bližšie určenie; zaužívaný názov: ev.a.v.

Gotický kostol je jednoloďový, so štvorcovou svätyňou a prestavanou vežou zakončenou ihlanom. Svätyňa je zaklenutá českou plackou, sakristia valenou klenbou a loď rovným stropom. Na západnej strane je polkruhový chór. Murovaná kazateľnica v tomto kostole s peniažkovým vzorom na parapete je kultúrnou pamiatkou. Z písomných správ možno zistiť, že kostol v Kukovej jestvoval už pred rokom 1402 a zasvätený bol Všetkým svätým. Starý gotický kostol patrí až do súčasnosti evanjelickej cirkvi a. v. a je najcennejšou a najstaršou pamiatkou obce. Až do roku 1904 bola v Kukovej len evanjelická cirkevná škola

 

Kaštieľ Kuková

Bližšie určenie; zaužívaný názov: Kaštieľ Bánovcov

 

Sýpka Kuková

 

Kalnište Náhrobník

Bližšie určenie; zaužívaný názov: rod.Kelnassy; Náhr.rodiny Kalnassy